Každá poriadna kniha potrebuje istý výskum. Nezáleží na tom, či píšete historický kúsok alebo niečo z modernej doby. Je možné, že budete potrebovať reálne názvy ulíc, alebo sa budete musieť oboznámiť so zákonmi, ktoré sa líšia z krajiny na krajinu, či dokonca s náboženskými zvykmi.
Keď som začal písať "Moment pred smrťou," uvedomil som si, že mám pred sebou poriadny kus práce. Dej knihy sa odohráva v roku 1920 - 68 rokov pred tým, ako som sa narodil. Samozrejme som nemal tušenie o tom, aký bol život v tej dobe. Uvažoval som aj o zmene obdobia, no dvadsiate roky bola zlatá éra mafie. Nemal som na výber a musel som si splniť domácu úlohu.
Ako prvé som si prácu uľahčil tým, že som dej zasadil do fiktívneho mesta, Ruby Landing. Najprv som chcel použiť názov Ruby Falls, no môj editor ma správne upozornil, že miesto s týmto názvom už existuje. Je to vodopád v Tennessee, ktorý nemá s mojím "mestom podobným New Yorku" nič spoločné.
Takto som nebol viazaný reálnymi názvami ulíc. Dokonca som nemusel robiť žiadny geografický výskum. Keď som potreboval prístav, vytvoril som si ho. Keď bolo treba väzenie, bolo tam. Stále tam však bol jeden problém. Časové obdobie. Strávil som veľké množstvo času pred počítačom, zisťujúc aké oblečenie vtedy ľudia nosili, aká bola výška nájmu, cena jedla či cigariet... Myslím, že si to viete predstaviť. Dokonca som si kúpil náučnú knihu o živote v dvadsiatych rokoch minulého storočia.
Musel som si takisto naštudovať určité rituály a praktiky mafie. Internet síce pomohol, no nestačil. Musel som teda prečítať ďalšie knihy. Toto už bolo menej bolestivé, keďže som mnohé mal vo svojej knižnici už dávno. Mafia ma vždy zaujímala a teraz som si potreboval naštudovať ako prebieha tzv. iniciačný obrad - rituál, ktorým mafia prijíma nových členov do "rodiny."
Po skončení výskumu nastal čas začať písať. Ďalším krokom bolo vytvorenie osnovy. Existuje mnoho autorov, ktorí príbeh vytvárajú počas písania, no ja rád viem kam smerujem. Vždy som mal kreatívnu myseľ, takže si tento proces vždy veľmi užívam.
Už som spomínal, že mi písanie trvalo takmer osem rokov. Veru, môj rozsah pozornosti zvykol byť menší ako je dnes. Jedného dňa sa znenazdajky objavil určitý druh vírusu a časom sa zmenil na pandémiu. Väčšina zemegule, vrátane mňa, musela zostať doma, a to mi pomohol moju knihu konečne dokončiť. Človek by si myslel, že to bol posledný krok, no realita je iná. Kniha putovala na obsahovú korektútu a vrátila sa mi omnoho viac červená, než som dúfal. Hlavný problém bola gramatika (anglický jazyk), no editor objavil aj zopár dier v deji, ktoré som si ja nevšimol. Poradil mi aj ktoré veci fungujú a ktoré nie. Opravovanie dejových dier bolo bolestivé, no stálo to za to. Kniha je teraz oveľa viac konzistentná.
Nasledovala jazyková korektúra a posledné beta čítanie a po niekoľkých týždňoch plných krvi, potu a sĺz, bola kniha hotová. Mnoho vecí sa zmenilo. Napríklad mená niektorých postáv, vrátane tej hlavnej. Názov mesta sa zmenil tiež. Vždy som vedel ako sa príbeh skončí, no cesta ku koncu sa menila takisto. Bola to zábava, bolo to ťažké a pamätám sa ako som si prial, aby to už konečne bolo hotové.
Teraz je po všetkom a ja si uvedomujem, že mi to chýba. Bola to moja rutina. Časť môjho dňa. Tak čo teraz? Poďme na ďalšiu!
Slovak 
English